Minojská civilizácia

v bronzovej dobre vo V časti Stredomoria vznikli viaceré civilizácie, ktoré v materiálnej kultúre dosiahli vysoký stupeň rozvoja. Jedna z nich mala centrum v maloázijskej Tróji, ďalšia na ostrove Cyprus. Na Kykladských ostrovoch pri V pobreží Grécka vznikla tzv. kykladská civilizácia, na ostrove Kréta vznikla minojská civilizácia a napokon už v materskom Grécku sa medzi rokmi 2000 – 1200 p.n.l. rozvíjala tzv. mykénska civilizácia.

KRÉTA

-          Na prelome 3. a 2. tisícročia predchádzala Kréta k svojmu veľkému civilizačnému rozvoju

-          Pôvodné poľnohospodárske dediny sa menili na skutočné mestá, ktorých centami boli rozsiahle neopevnené paláce

-          Niekoľkokrát boli postihnuté prírodnými katastrofami, ale obyvateľstvo ich vždy prebudovalo

-          Staršiu vrstvu palácov (2000-1700 p.n.l.) predstavujú paláce v Knósse, Faiste, Malii, ku ktorým pristupujú neskôr tzv. mladšie paláce (Zakros a Chania)

-          V tomto tzv. stredominojskom období sa vplyv Kréty rozširuje na rozsiahle oblasti v Egejskom mori

-          Boli založené osady na ostrovoch Théra, Kythéra, Mélos, Kéos, Rhodos, a dokonca aj na Z pobreží Malej Ázie (blízko Milétu)

-          Mestá na Kréte udržiavali rozsiahle obchodné styky so sýrsko-palestínskym pobrežím, Rgyptom a Sicíliou

-          V roku 1470 p.n.l. vybuchla sopka na ostrove Théra a výbuch mal ďalekosiahle dôsledky pre civilizáciu na Kréte

-          Takmer všetky civilizačné centrá boli zničené a katastrofu prežilo pravdepodobne len osídlenie v Knósse

-          Katastrofu zároveň využili achájski útočníci z pevniny a neskôr v roku 1380 p.n.l. ovládli Krétu i ostrovy v Egejskom mori, ktoré dovtedy spadali pod minojský vplyv

-          V roku 1200 p.n.l. zasiahla Grécko aj Krétu vlna etnických presunov, známych z egyptských prameňov ako „sťahovanie morských národov“ a v rámci týchto presunov sa vo svojich nových sídlach na J Peloponéza, na Kréte a v J časti maloázijského pobrežia usadili „posledný“ Gréci – Dóri

-          Ukončili tak existenciu mykénskej civilizácie, ktorá ovládala materské Grécko i Krétu

Prírodné podmienky

-          Kréta je najväčší grécky ostrov v Stredozemnom mori  s rozlohou cca 8302 km2

-          Väčšinou má vápencový povrch

-          Jeho najvyšší vrch Ida meria 2456 m

Periodizácia

-          Koncom 3. tisícročia sa dedinské spoločnosti a sídliská menia na mestské sídliská

-          Ich centrami sa stávajú paláce (rozsiahle, bohato členené stavby s viacerými funkciami)

Na základe architektonického vývoja palácov sa vytvorila periodizácia vývoja minojskej Kréty:

·        Predpalácové obdobie (do 3000 p.n.l.)

·        Prvé palácové obdobie / staršie (2000 – 1700 p.n.l.)

·        Druhé palácové obdobie / mladšie (1700 – 1500 p.n.l.)

·        Obdobie achájskej nadvlády na Kréte (1450 p.n.l.)

-          Medzníkom medzi jednotlivými vývojovými fázami palácov je približne rok 1700 p.n.l., kedy došlo k prírodnej katastrofe, ktorá zničila / poškodila jednotlivé paláce

-          Táto katastrofa spôsobila len materiálne škody, ktoré pôvodné obyvateľstvo rýchlo odstránilo

-          Nové paláce boli buď vystavanejšie a bohatšie zdobené – Knóssos, alebo menšie, ale vystavanejšie – Faistos, Malia

-          Nová prírodná katastrofa postihla Krétu opäť okolo roku 1580 p.n.l. = znova obyvateľstvo vystavala nové paláce a ešte vo veľkolepejšom slohu

-          Nové paláce získali podobu, ktorú odkryli v 20. st. moderní archeológovia (Arthur Evans – Knóssos)

Paláce

-          V staroveku mala Kréta bohaté osídlenie

-          Najvýznamnejšie paláce boli odkryté v b Knósse, Faiste, v Hagii Triade, v Gurnii, Zakre, Paikraste...

-          Na Kréte nevznikol v staroveku žiadny štátny útvar, ale jednotlivé paláce predstavovali centrá samostatných hospodárskych a sociálnych útvarov

Knóssos = patrí k najrozsiahlejším stavbám  tohto typu na Kréte. Jeho rozloha je cca 1 hektár, pričom okolo paláca sa nachádzali ďalšie stavby (obytné, sakrálne).

-          Centrom paláca bol rozsiahly dvor

-          Okrem zhromažďovacej funkcie pri niektorých politických akciách sa tu odohrávali aj náboženské zápasy s býkmi

-          okolo dvora postupne vznikali rôzne obytné a hospodárske miestnosti, schodiská, chodby... ktoré z celého komplexu vytvorili ucelenú stavbu, dvíhajúcu sa na niektorých miestach až do štyroch podlaží

-          vstup do paláca bol zo S, Z, i J

-          severný vstup bol cez stĺpovú miestnosť, z ktorej viedla chodba na veľký dvor

-          západný vstup pokračoval 80 m dlhou a lomenou chodbou okolo vladárskych priestorov (trónna sála) na druhé podlažie alebo okolo priestorov so zásobami na prízemí  a ústila takisto na hlavné nádvorie

-          južný vchod viedol priamo na dvor

-          jednotlivé časti paláca sa delila a odlišovali svojimi funkciami

·        Z časť – nachádzali sa tam reprezentačné priestory – trónna sála (mala na priečelí umiestnený kamenný trón, zdobený symbolickými býčími rohmi)

-          steny trónnej miestnosti zdobili fresky

·        JV časť – nachádzali sa tam súkromné priestory vládcu a jeho rodiny

-          Okrem luxusných izieb sa tu nachádzalo aj tzv. kráľovnino megaron

·        SZ časť – tu sa nachádzal „archív“ – miestnosť, v ktorej boli na policiach a v košoch poukladané hlinené tabuľky s hospodárskymi záznamami

·        SV časť – bola vyhradená pre remeselnícke dielne, v ktorých sa vyrábali pracovné nástroje, zbrane... prípadne tu boli skladiská potrebných surovín

-          Z celkovej podoby paláca v Knósse vyplýva, že plnil rôzne funkcie: politickú – sídlo miestneho vladára, administratívnu – existencia archívu s hospodárskymi záznamami, hospodársku – výrobné dielne, sklady pre zásoby, náboženskú – dvor, kde sa odohrávali náboženské obrady

-          Palác nebol opevnený pretože Krétu a jej sídla chránilo more a silné ľodstvo

Materiálna kultúra

-          Už v 18. storočí p.n.l. dosahuje výroba keramiky na Kréte svoj vrchol

-          Známe sú predovšetkým tzv. kamarské vázy , bohato zdobené bielou a červenou farbou

-          Ako motívy slúžia buď geometrické ornamenty a vzory (hviezdice, špirály) alebo námety z prírody

-          Obľúbené boli predovšetkým chobotnice, ktorých telá a navzájom prepletené chápadlá vypĺňali celé telá nádob

-          Nezelená farba nádob a kontrastná zelená farba tiel živočíchov sa vzájomne dopĺňali a dotvárali umelecký vzhľad keramiky

-          Nádoby mali najrozličnejší tvar

-          Bežné boli džbány a rôzne misky, ale aj vysoké a štíhle lékythy, používané pri náboženských obradoch

-          Niektoré nádoby mali tvar napr. býčích hláv so zlatými alebo zlátenými rohmi

-          Gemy – vysokú úroveň dosiahlo rytie gem a kameí z polodrahokamov

-          Pôvodne sa vyrábali ako pečatné valčeky s náboženskými a geometrickými motívmi, z ktorých postupne vzniklo krétske piktografické písmo

-          Z týchto diel sa stali obľúbené šperky

Drobná plastika

-          Pri archeologických výskumoch boli objavené mnohé drobné predmety, ktoré slúžili buď ako šperky, alebo niektoré buď ako kultové predmety, alebo predmety každodenného používania

-          Vyrábali sa z rôzneho materiálu – drahých kovov (zlato, striebro), bronzu, slonoviny, hliny

-          Zo zlata sa vyrábali rôzne pečatné prstene s rozličnými motívmi, ktoré sa po používali pri označovaní nádob  s olivovým olejom alebo vínom, zo zlata boli vyrobené aj miniatúrne, ale vo všetkých detailoch presné dve včielky nájdené v Mallii na V časti Kréty

-          Časté sú aj nálezy sekier s dvojitým ostrím (labrys), vyrobené zo zlata ako drobné prívesky, alebo vo väčších rozmeroch z bronzu ako rituálne predmety

Maľby

-          Palác v Knósse bol bohato vymaľovaný

-          Stĺpy mali červenú farbu, ich hlavice kontrastnú čiernu farbu

-          Na stenách obytných priestorov boli bohaté fresky s prírodnými a figurálnymi motívmi

-          More, obklopujúce ostrov, poskytovalo námety z vodnej ríše

-          Z pozemských živočíchov boli namaľované početné druhy kačíc a iného vodného vtáctva, stromy, vtáky, kvety

-          Objavujú sa aj figurálne námety, zobrazujúce boxujúcich chlapcov, chlapca nesúceho ulovené ryby, mladého muža, ktorý sa prechádza v šafránovom poli

-          Zo všetkých námetov vyžaruje pokoj, prakticky chýbajú námety, zobrazuj=uce násili alebo kult sily

-          Mimoriadne realisticky pôsobí tzv. „Parížanka“ – portrét dievčaťa s bujnými čiernymi vlasmi a bohatým make-upom

Obchodné styky

-          Kréta ťažila zo svojej výhodnej polohy vo V časti Stredozemného mora – ležala medzi Gréckom, Malou Áziou, sýrsko-palestínskym pobrežím a S Afrikou

-          Krétski obchodníci udržiavali obchodné styky s Egyptom, i štátmi na Blízkom Východe – v Sýrii (Babylon, Mari)

-          Obe strany sa pritom vzájomne ovplyvňovali napr. aj v umení a architektúre

Písmo

-          Anglický archeológ Arthur Evans, ktorý v roku 1900 začal archeologické výskumy na Kréte, si všimol, že miestne ženy nosili okolo krku tzv. „mliečne kamene“, ktoré im mali zabezpečiť dostatok materského mlieka

-          Pri bližšom skúmaní zistil, že sú to vlastne pečatné valčeky s rôznymi vyobrazeniami bohýň a drobných živočíchov

-           Boli to najstaršie prejavy písma, používaného na Kréte – tzv. piktografické písmo

-          Pri ďalších výskumoch našiel v paláci v Knósse, a neskôr aj ďalší archeológovia na iných sídliskách, tabuľky s písmom, ktoré bolo písané v riadkoch

-          Dnes sa toto písmo nazýva lineárne písmo, a A. Evans rozoznal jeho 2 vývojové fázy – lineárne písmo A a lineárne písmo B

-          Úspech v lúštení tohto písma dosiahli až po druhej svetovej vojne dvaja odborníci – John Chadwick a Michael Ventris – ktorí zistili, že lineárne písmo B používali prví Gréci – Achájci

-          Po jeho rozlúštení r. 1952 sa ukázalo, že tabuľky s lineárnym písmom B predstavujú hospodárske záznamy o činnosti paláca a jeho obyvateľstva

-          Na tabuľkách sa evidovali pracovné sily, zásoby a prídely potravín, hospodárske zvieratá, suroviny, pracovné náradie

-          Z týchto záznamov je jasné, že krétske paláce plnili nielen riadaciu funkciu pri výrobe, ale takisto plnili prerozdeľovaciu funkciu

Hlinená tabuľka s nápisom lineárneho písma B, objavil ju britský archeológ Arthur Evans na Kréte v lokalite Knóssos, cca 1450–1375 pred Kr.

Hospodárstvo

-          Zo záznamov na tabuľkách je zrejmé, že palác riadil poľnohospodársku i remeselnú výrobu

-          Na poliach sa pestovalo obilie, ale aj vinič a olivové stromy, z ktorých sa získaval olivový olej

-          Ten sa uskladňoval v mohutných nádobách, ktoré boli umiestnené pri Z strane paláca

-          Odtiaľto sa buď prerozdeľoval, alebo sa s ním obchodovalo – pravdepodobne súčasť zámorského obchodu

-          Významné miesto v hospodárskom živote Kréty tvoril chov dobytka – hovädzieho, ale chovali aj kozy a ivce, ktorých vlna sa spracúvala na odevy a mäso

-          Časť paláca slúžila ako centrum remeselnej výroby v dielňach sa spracúval predovšetkým bronz, na tabuľkách sa evidovali nielen hotové remeselné výrobky, ale aj remeselné výrobky z bronzu, ktoré boli poškodené, ale ich materiál sa dal opätovne použiť

-          Miestny remeselníci dokázali spracúvať aj slonovinu, ktorá sa získavala pravdepodobne diaľkovým obchodom zo S Afriky vyrábali z nich ozdobné a umelecké predmety, príp, diela, používané pri náboženských obradoch

Náboženstvo

-          Palác v Knósse, ale aj na iných lokalitách, plnil významnú náboženskú funkciu

-          Dá sa povedať, že celý palác možno chápať aj ako náboženské centrum a miesto, kde sa vykonávali náboženské obrady

-          Panovník pravdepodobne plnil aj najvyššiu náboženskú funkciu

-          Súčasťou náboženských obradov boli hry s býkmi

-          Na stenách paláca sa našiel výjav, na ktorom mladí ľudia – chlapci i dievčatá – preskakujú cez rohy divokého býka, doskakujú na jeho chrbát a napokon dokončia skok za býkom

-          Na Kréte a v Knósse bol všeobecne rozšírený kult býka – jeho štylizované rohy zdobili jednotlivé budovy, pár býčích rohov zdobil trón v hlavnej sále paláca

-          Objavujú sa aj nádoby (rhytóny) v podobe býčej hlavy, ktoré pravdepodobne slúžili na pitie vína alebo obradných nápojov

-          Svedectvom bohato rozvinutého náboženského kultu sú aj sošky žien

-          Zhotovené sú z rôzneho materiálu – hliny, slonoviny, dreva

-          Ženy majú široké zvonovité, bohato zdobené sukne, blúzku na prsiach majú rozovretú

-          ruky majú obyčajne zdvihnuté v prosebnom úkone a držia v nich hady – buď realisticky spodobené, alebo sú symbolicky nahradené zlatými páskami

-          Tieto ženy buď zobrazujú kňažky kultu, alebo samostatné bohyne